CEO Vielendark pre projekt Eshopový kráľ: E-mail marketing často prináša až 30 % obratu v eCommerce firmách

CEO Vielendark Vlado Darák sa témam marketingu, eCommerce a marketingovej automatizácie venuje viac než desať rokov. Po tomto čase prijal pozvanie Michala Krála, známeho konzultanta pre online biznis, do svojho vôbec prvého verejného rozhovoru v rámci projektu Eshopový kráľ. V hodinovom dialógu sa spolu rozprávali na témy automatizácie, segmentácie a personalizácie v e-mail marketingu. Prinášame vám prepis toho najpodstatnejšieho, čo v rozhovore odznelo.

Aký je hlavný rozdiel medzi najzákladnejším levelom e-mail marketingu a extrémne pokročilým, ktorý robíte pre top klientov? Ako by si to popísal z hľadiska očakávaného výsledku?

Tie najjednoduchšie formy e-mail marketingu sú, že projekt vytvorí e-mail napríklad cez Mailchimp a odošle ho. A tým sa to končí. Nemusí mať styk s tým, či e-mail zákazníkovi prišiel, či ho otvoril, či mal prínos. Projekt je happy, lebo poslal e-mail. To vie urobiť takmer každý, kto si pozrie päťminútové video na YouTube. No len čo projekt rastie a s ním aj jeho databáza, rastie aj pridaná hodnota e-mail marketingu z pohľadu predajov a čísel. To dovoľuje niekomu u klienta alebo agentúre tráviť na e-mailingu viac času. A keď už máme viac času a databáza je väčšia, očakávame reálne predajné výsledky. Do toho vstupuje faktor analýzy, ktorý na konci dňa nemusí vyslovene priniesť lepšie výsledky, ale minimálne nám dáva spätnú väzbu – či e-mail marketing vynáša alebo nevynáša. A už keď máme čísla, môžeme pristúpiť k jednoduchej segmentácii, automatizácii alebo personalizácii.

Čiže zatiaľ čo bežný newsletter človeku príde s fixným textom, rovnakým pre celú databázu, keď postupujeme vyššie, používa sa pokročilejšia platforma, ktorá zbiera dáta o správaní sa zákazníkov, a môžeme do e-mailu vložiť napríklad rad personalizovaných produktov. To je veľmi jednoduchý spôsob personalizácie. Že jednému človeku prídu modré montérky, zatiaľ čo inému červené. Lebo viem, kto akú farbu preferuje. Prípadne vieme pracovať so základnými segmentáciami, ako sú napríklad pohlavie, vek či posledný nákup. Ale na to, aby som obsah mohol prispôsobovať, nemôžem vytvoriť iba jednu verziu e-mailu. Musím ich vytvoriť dve, tri a viac. A zároveň sa na to spätne pozrieť.

Časová investícia do procesu je teda omnoho vyššia, a preto to aj značke musí dávať zmysel. A keď už ideme do veľkých značiek, ktoré majú na e-mail marketing celý tím ľudí, tam už musíme riešiť aj technickú stránku oblasti. Aké máme spam skóre, či nám nechodia vysoké complainty od e-mailových service providerov, ako sa na to pozerá Google, či sa naozaj zobrazujú e-maily na každom zariadení správne. Z pohľadu laika možno vyzerá e-mail vo všetkých úrovniach rovnako, ale z pohľadu toho, aká práca je za tým, je rozdiel veľký. A ten rozdiel, ktorý vieme takýmito zmenami urobiť, je v kontexte polmiliónovej databázy niekoľko desiatok až stoviek objednávok.

Čo sa týka veľkosti databázy, čo považuješ za vysoké alebo nízke číslo? Existuje minimálny počet kontaktov, pri ktorých vôbec dáva zmysel riešiť to sofistikovanejšie?

Zmysel to dáva už od veľkosti databázy jedna. Ale, samozrejme, nemá zmysel do toho investovať obrovské peniaze. Je však fajn, keď človek alebo firma, ktorá začína s e-mail marketingom, má správne nastavené očakávania. A tie sa dajú nastaviť práve od veľkosti databázy. Predstavme si, že som značka, ktorá je dlhšie na trhu a má pekne zabehnuté iné kanály, robím dajme tomu obrat 100-tisíc mesačne s 1000 objednávkami v priemernej hodnote 100 eur a zrazu som sa rozhodol, že idem robiť e-mail marketing. Na základe mojich skúseností môžu nastať dve situácie. Klient už nejakú databázu má, ale nerobil s ňou nič. Alebo databáza vôbec neexistuje. Teraz pri tom, ktorý bude mať nulovú databázu, ale stotisícový obrat, je jasné ako facka, že mu e-mail marketing bude fungovať. Zároveň však nemôže očakávať, že mu bude zarábať prvý mesiac. A ani prvý rok.

Čiže mám nejaké benchmarky obratu, objednávok, priemernej hodnoty objednávky. Zároveň viem, akú má klient mesačnú návštevnosť a z toho sa viem dovtípiť, aký asi bude mať prírastok databázy. Ak som na úrovni nula a mám 10-tisíc návštev mesačne, prírastok do databázy môže byť nejakých 5 %. Príde mi teda 500 nových odberateľov mesačne. Za rok je to 6000. Po roku idem poslať prvý newsletter na 6000 ľudí. Z databázy môže byť aktívnych 4000, z tých mi to otvorí 30 %, čo je 1200 ľudí. Z nich sa preklikne dajme tomu 10 %, čo je 120 ľudí. Keď mám conversion rate 2 %, nakúpia dvaja, traja. Robil som teda celý rok a zarobil som 300 eur? Spätná väzba je, že sa mi to neoplatí. Pri prírastku 500 ľudí mesačne to však o rok môže byť 12-tisíc kontaktov, o dva roky 18-tisíc, a keď značka rastie, aj databáza rastie rýchlejšie. A to sú databázy, s ktorými sa už dá pracovať.

Pri státisícových databázach je to už veľmi zaujímavý kanál, pri ktorom sa veľmi často stretávam s tým, že prináša 20 až 30 % obratov v eCommerce projektoch.

Prejdime k platformám na e-mail marketing a automatizáciu. Na trhu je ich kvantum. Ktoré ste si vybrali vy a prečo?

Ja som historicky začínal s Exponeou, dnešným Bloomreach Engagement, ktorá nie je a nikdy ani nebola e-mailingová platforma. Je to vlastne platforma na zber zákazníckych dát a na ich 360-stupňový pohľad, segmentácie, automatizácie. Jednou z jej funkcií je aj e-mailing. Celý môj mozog je teda previrovaný cez to, ako funguje Bloomreach Engagement, a ja som s tým najviac spokojný. Ak by som mohol, tak by som to dal na všetky projekty. To ale nemôžem, lebo nie na každý projekt sa to hodí a je to rentabilné. Hľadali sme teda spôsob, ako zabezpečiť niečo podobné, aspoň z hľadiska exekutívy kampaní. A skrz všetky testovania, ktoré sme robili, nám vyšiel veľmi fajn český Ecomail.

Nie preto, že by bol Ecomail niečím výrazne lepší ako ďalšie platformy. Ale keď si vyberáte platformu, musí sa vám s ňou aj dobre robiť. To je najzákladnejšie. Lebo tých platforiem je strašne veľa. Všetky majú super weby. A všetky to nejako robia. Ale niektoré to robia úplne komplikovaným spôsobom a vôbec nie proklientsky. Čo však majú spoločné, je, že všetky majú perfektných obchodníkov, ktorí to vedia predať.

Vrátil by som sa teda k pôvodnej otázke. Pracujeme s Bloomreach Engagement platformou, kde sme aj certifikovaným partnerom, a zároveň s Ecomailom. S týmto setupom vieme pokryť celé spektrum klientov, ktoré máme. Zároveň sú obe tieto firmy kvázi lokálne, čiže dá sa s nimi komunikovať a získať správny support.

Hovoril si, že zhruba od 10-tisíc kontaktov začína byť e-mail marketing zaujímavý, rentabilný. Aké by si odporučil taktiky na rýchlejšie navyšovanie databázy?

V prvom rade by som všetkým odporúčal myslieť na to ešte predtým, ako vôbec začnú e-maily posielať. Lebo často sa stáva, že prídem na projekt a databáza neexistuje. Aj keď by mohla. Alebo je niekde rozfragmentovaná a chýbajú súhlasy. V prvom rade teda treba databázu tvoriť. Všetci vieme, že keď sme v poslednom kroku košíka, je tam taký malý marketingový súhlas so zasielaním marketingových noviniek. To je teda prvá rada – mať v tom poriadok, myslieť na to, alebo sa s niekým poradiť, aby to bolo nastavené správne. A keď sa raz rozhodnem posielať e-maily, minimálne tieto kontakty budem mať. To všetko sú zároveň ľudia, ktorí už u mňa raz nakúpili. A to sú tie najhodnotnejšie kontakty.

Pretože ten človek už prejavil záujem u mňa nakúpiť, dôveroval tomu, čo predávam, a ja s ním môžem ďalej pracovať. To je prirodzený spôsob, ako databáza rastie. Treba ale dať pozor na to, aby kontakty nekončili niekde v medzipriestore. Ľudia napríklad súhlas v košíku často ignorujú. So samotným textom alebo vzhľadom súhlasu sa pritom dá pracovať. Napríklad tam nebude, že „súhlasím so zasielaním marketingovej komunikácie“, ale opýtame sa, „či chcete od nás dostávať zaujímavé akcie a zľavy“. To už je niečo, čo môže priniesť viac odberateľov.

Zároveň sú tu best practices, ktoré robí veľa e-shopov – typu daj mi e-mail a niečo ti za to vrátim. To sa robí napríklad formou vyskakovacích okien. Daj mi e-mail, ja ti dám zľavu. Daj mi e-mail a svoje krstné meno, ja ti dám zľavu. Týmto som chcel ilustrovať, že nejde iba o e-mail, ale aj o nejaké dodatočné informácie, ktoré ľudia poväčšine dajú, keď chcú zľavu. Dá sa to robiť aj cez sociálne siete, online webináre, alebo v offline, ak má značka kamenné predajne. Čiže vo väčšine prípadov, ak sa e-maily nezbierajú, je to kvôli tomu, že v tom e-shop alebo značka nemá systém.

Keď sa niekomu zobrazí pop-up, koľko ľudí to v priemere vypĺňa?

Na základe skúseností z našich projektov by to malo byť nejakých 5 %. Stále sa to točí okolo tohto čísla.

S tým, že sa to zobrazilo len tým, ktorí u teba ešte neboli. Alebo všetkým?

Pokiaľ máš pokročilejšie nástroje, ktoré to vedia rozoznať, tak to, samozrejme, ide iba na tých. Je tam samozrejme problém s cookies lištami – keď to človek zamietne, neviem ho rozoznať, a tak mu to ukážem znova. Ale v princípe zobrazuješ to tým, ktorí to ešte neschválili, prípadne tým, ktorí to nezavreli viac ako dvakrát, aby si ich neotravoval. Sú to všetko noví návštevníci, od ktorých potrebuješ e-mail.

Typicky je to asi zľava na prvý nákup.

Môže byť. Ale môže to byť aj súťaž alebo e-book – to bolo niekedy veľmi populárne. Hoci teraz to už až tak nevídame. Vždy je to niečo za niečo.

Aký model sa vám osvedčil pri súťažiach?

Záleží od samotného e-shopu a toho, či je to v súlade s ich komunikáciou. V zásade to ale musí byť pre človeka dostatočne motivujúce, aby tam e-mail dal. Máme nejaké best practices, ktoré používame, často sa však stretneme s tým, že kým pri jednom klientovi niečo funguje výborne, pri inom vôbec.

Neboli tie maily menej relevantné?

Boli, ale neboli päťnásobne menej relevantné. Stále sa to oplatilo. A pokiaľ je tam double optin, čiže kontrola toho, či je e-mail naozaj funkčný, tak ti do databázy spadnú iba tí ozajstní. Teda keď tých 12 % ešte prejde cez double optin, finálny produkt ostane nejakých 7 %. Ale čo som chcel povedať, je, že rovnaký princíp – koleso šťastia – sme vyskúšali na inom projekte. A bol som si istý, že to bude fungovať, no výsledok bol nula. Úplne rovnaký ako nejaký statický nudný pop-up banner.

Čomu to pripisuješ?

Iná cieľovka, troška vážnejší brand, ktorý komunikuje viac obsahovo. A tuto to nevyšlo. Čo neberiem ako neúspech. Beriem to tak, že sme sa naučili niečo nové a vieme sa posunúť ďalej.

Ako prebieha komunikácia s vami, keď nastavujete e-mailingovú stratégiu?

Klienti nás zvyknú kontaktovať v dvoch situáciách. Buď e-mailing neriešili vôbec a nevenovali sa retencii zákazníkov, alebo ho už riešia, ale nevedia, či dobre alebo zle. Následne potrebujeme zistiť vhodnosť procesu. Tá záleží od toho, či dokážeme kvantifikovať prínos e-mailingu. Pokiaľ klient nemá nastavené interné procesy a pokiaľ sám neverí, že mu to raz bude prinášať zisk, tak to nemá zmysel.

Keď už vieme, prečo do toho ideme, vyberáme platformu. Každému by som odporučil urobiť si proof of concept. Lebo v praxi to vyzerá tak, že keď s tým má človek pracovať a nerobí sa mu s tým dobre, začne namiesto frekvencie po týždni posielať mail raz za dva týždne, potom raz za mesiac, až si nakoniec povie, že kašle na to. Preto tomu treba dať niekoľko mesiacov a na konci si vyhodnotiť, či mi platforma sedí – na projekt, na produkt a hlavne pre tím ľudí, ktorý s tým bude pracovať.

Funguje to v dvoch líniách. Jedna línia sú samotné e-maily, ktoré sa vytvárajú a odosielajú. To je tá jednoduchšia časť. Veľká časť e-shopov si to vie robiť interne.

Čo je dôležitejšie, je viesť klienta, nastaviť procesy, zvyky, to, na aké číslo sa pozrieť. Tam je pomoc partnera vysoká.

Ako často sa stretávaš s tým, že e-shopy e-mail marketing robia, ale nepoužívajú UTM parametre a nevedia si teda dotrackovať výsledky?

Mnohé z platforiem to už riešia za teba a UTM-ko ti tam vložia automatizovane. To je výhodou tých jednoduchších riešení, nemusíš na to dávať taký pozor. Ale čo sa týka UTM tagov, dnes už v analytike nemusíš vidieť, koľko ti e-mail marketing vynáša ani vtedy, keď ich tam dáš. So zmenou trackovania cookies ti už totiž do analytiky nechodia všetky dáta.

Veľa vecí sa v tejto oblasti v posledných rokoch zmenilo a aj sa mení. Ako vás to ovplyvňuje?

Ovplyvňuje nás to dosť. Pri vyhodnocovaní e-mail marketingu totiž sledujeme určité metriky – úplne najzákladnejšie sú open raty a click raty. Čo zaviedol Apple je, že keď používaš ich mail aplikáciu, priamo tá ti zablokuje informácie o tom, či si e-mail otvoril alebo neotvoril. Aj samotní e-mailoví provideri to budú blokovať. My tak úplne prídeme o metriku open rate, ktorá je pre samotný e-mail marketing extrémne dôležitá.

Dôležitá z pohľadu toho, aby som vedel, aké mám zdravie databázy, či e-maily ľudia vôbec otvárajú. Takže o open rate, najzákladnejšiu metriku, prídeme. Musíme sa na to pripraviť tak, že začneme optimalizovať zdravie databázy inými metrikami.

Budeme sa pozerať napríklad na to, ako sa ľudia preklikávajú. Nebudeme teda sledovať open rate, ale click rate. Lenže preklikávanie sa z e-mailov nie je také časté ako otváranie mailov. Preto budeme musieť kombinovať rôzne zdroje dát na to, aby sme si vedeli vyprofilovať databázu. Či už sú to nejaké click raty, správanie človeka na webe alebo jeho nákupné správanie.

Posuňme sa k segmentácii a personalizácii v e-mail marketingu. Aký prístup k tomu celému by si odporučil?

Segmentácia listu môže byť na dvoch úrovniach. Jedna je hygiena, čiže segmentujem list kvôli tomu, aby som neposielal e-maily na tých, ktorí ich neotvárajú. Vtedy rapídne rastie open-rate. To je technická segmentácia. Z pohľadu samotnej personalizácie ide o to, že ako značka chcem poslať osobnejšiu message alebo zvýšiť predaj. Ale väčšinou sú tie rozdiely v malých percentách. Čiže pokiaľ nemám veľkú databázu, kde tie percentá naozaj niečo znamenajú, osobne by som do toho nešiel.

Stretol som sa s jedným projektom, pomerne veľká značka, ktorá extrémne fragmentovala svoju databázu. Keď som si analyzoval výsledky, zistil som, že niektoré segmenty boli zložené z 200, 300 ľudí. Nedávalo to žiadny zmysel. Investovalo sa veľmi veľa času do tvorby obsahu, ktorý sa posielal na 300 ľudí. Snažil som sa zmeniť to zmýšľanie tak, aby sme vyskladali newsletter, ktorý by obsahoval ponuku pre tých, ktorých to zaujíma, ale aby tam bolo tiež niečo pre ostatných.

Čo všetko by si odporúčal automatizovať?

Ja by som odporúčal automatizovať úplne všetko. Som v podstate taký pro AI a vôbec to nevnímam ako apokalypsu pre dobrých ľudí v marketingu. Keď automatizujeme nejaké scenáre, sú to bežné scenáre, ktoré vyvolá akcia človeka na webe. Napríklad prídem na web, navštívim podstránku a niekde to zasvieti, že tento človek navštívil túto podstránku, tak mu pošli toto. To je automatizácia scenárov – opustené košíky, opustené návštevy. Z pohľadu procesu sa podľa mňa bude diať aj automatizácia tvorby obsahu. Máme tu language modely, ktoré sú už dokonca aj v mailingových platformách, s ktorými robíme.

Myslím si, že týmto smerom to pôjde ďalej. Vie to výrazne znížiť náklady a čas firmám, ktoré si nemôžu dovoliť stavať celé marketingové oddelenie. Jasné, stále nech to niekto pred odoslaním pozrie. Vytvoriť obsah však nebude trvať deň, ale hodinu.

Pozrime sa na reporting. Aký report by som si mal ako majiteľ e-shopu pýtať?

Mal by obsahovať, ako sa mi vyvíja veľkosť databázy, či mi rastie alebo klesá, odkiaľ mi ľudia do databázy chodia, zároveň čo daný tím alebo externista v danom mesiaci urobil za náklad, ktorý mu platím. Čo sa odoslalo a prečo, aké sú priemerné open raty, click raty, kým tie dáta ešte máme, a zároveň nejaká kombinácia čísel z pohľadu konverzií a obratu. Ale nie iba z jedného zdroja.

My to zvykneme robiť tak, že nedávame iba jeden zdroj informácií. Pretože dnes sú pri Google Analytics last click atribúcii čísla smerom k e-mailingu dosť podhodnotené. Zároveň, keď mám nejakú e-mailingovú platformu, ako je Ecomail, ono to zas brutálne nadhodnocuje. Čiže v reporte by mali byť aspoň dva zdroje informácií, aj s odôvodnením, prečo to tak bolo. Možno by som pridal aj víziu do budúcna, kam smerujeme a čo od toho očakávať.

V ktorej časti marketingového lievika sa objavuje e-mail marketing?

Nie je to akvizičný kanál. Je buď niekde na úrovni po prvej návšteve, keď už príde k prvému kontaktu – e-mailing vieš vtedy používať ako remarketingový kanál. Prípadne vie dosť podporiť vzťah so značkou. Pokiaľ zvažujem, že si produkt alebo službu idem kúpiť, a zároveň sa prihlásim do odberu, začne mi chodiť nejaký uvítací scenár, ktorý mi značku uvedie. Čo je ale dôležitejšie, je retenčný charakter e-mailingu po prvom nákupe.

Asi neexistuje lepší kanál, kde sa viem takto napriamo s takýmto človekom spojiť.

Čo sa týka konkrétnych čísel z pohľadu open ratov, vieš povedať, čo je dobrá alebo zlá hodnota?

V minulosti si vždy vedel nájsť nejaké číslo, že open rate by si mal mať aspoň na úrovni 20 %. Ale nikde som sa nedočítal, na akú databázu sa to posiela. Osobne sa mi zdá tých 20 % veľmi málo. Pokiaľ posielam na 100 % databázu a 20 % priemerne mi to otvorí, z môjho pohľadu je to problém. Ak máš správnu hygienu databázy, to číslo by malo byť oveľa vyššie.

Normálne máme na projektoch nejakých 40, 50, niekedy aj 60 % otvorenosť.

Ak naozaj potrebuješ nejaké číslo, tak nech je tá otvorenosť aspoň od tých 25 až 30 %, to je také, že to nie je úplná katastrofa. Bežne sa však stáva, že práve túto informáciu ľudia vo vedení nemajú a sú spokojní s tým, ako to funguje, aj keď majú otvorenosť iba nejakých 10 %. Znamená to totiž, že e-maily končia v spame. Čo sa týka CTR, ten by mal byť okolo 10 až 15 %. To je super číslo. Ale bežne je to od tých 5 do 15 %, záleží od obsahu samotného newslettra.

Vráťme sa k hygiene databázy. Čo by si robil s kontaktmi, ktoré nereagujú na tvoje kampane?

Vyskúšali by sme ich zobudiť, a keď ich nezobudíme, vymazať. A čo znamená zobudiť? Robí sa to napríklad tak, že sa vytvorí e-mailingová manuálna kampaň, kde sa dá catchy subject line typu „keď nekúpiš dnes, nedožiješ sa do zajtra“ (smiech). Tam ale treba dať pozor na to, že to posielaš na segment ľudí, ktorí to neotvárajú. Zvyčajný postup je taký, že sa vytvorí automatizovaný scenár: nejaký automat každý deň skontroluje ľudí, ktorí neotvorili e-maily už viac ako 150 dní, a práve tým pošle takýto e-mail. Odsleduje týždeň a skúsi im poslať ešte jeden. Keď nereagujú na nič, pre nás sú to už nehodnotné kontakty, ktoré nám robia viac zla ako dobra. Preto ich automat odhlási.

Ako zistím, že som spadol do spam filtra?

Veľmi výraznou zmenou tvojich štatistík. Skokovo. Nedávno sa nám to stalo na jednom projekte. Posielaš nejaké e-maily, máš priemernú otvorenosť 55 % a zrazu máš otvorenosť 9 %. Vtedy vieš, že je to prúser. Čiže prídeš na to pomerne rýchlo.

Ako to riešite?

Riešení to má viacero. Potrebuješ providerovi ukázať, že si dôveryhodný sender. Robíš teda znova akési zahriatie svojej domény a robíš to iba na kontaktoch, ktoré sú aktívne. Vytvorí sa kampaň, ktorá nebude obsahovať obrázky, bude tam viac textu, nebude tam text, ktorý môže triggernúť spam filter – žiadne kapitálky, výkričníky, zľava a neviem čo všetko. Zoberie sa iba tá najaktívnejšia databáza a postupne začneš týmto ľuďom posielať e-maily. Ale nie naraz, postupne a so zvyšujúcou sa tendenciou.

Ako odporúčaš kombinovať rôzne typy e-mailov? A aká frekvencia odosielania je podľa teba optimálna?

Často to vychádza z komunikácie samotnej značky. E-mailing je iba ďalší komunikačný kanál a pokiaľ už značka má vytvorenú logickú komunikáciu so svojimi pravidlami, to isté sa dá pretaviť aj do e-mailingu. Pokiaľ to tak nie je, potom to vymýšľame nanovo v rámci projektu.

Čo sa týka frekvencie, ak projekt doposiaľ nikdy e-mailing nerobil, odporúčame posielať aspoň jeden newsletter týždenne. Niežeby to bolo nejaké magické číslo, ale z pohľadu plánovania je to dobré číslo, aby sa zabehol proces. A zároveň to nie je také veľké číslo, aby to ľudí vyslovene otravovalo. My zvyčajne na začiatku dáme štyri až päť newslettrov mesačne.

Z pohľadu toho, čo funguje najviac, sú to akcie a výpredaje. Vždy.

V akých konkrétnych časoch a dňoch sa oplatí posielať newslettre?

Existujú odporúčania, že to treba robiť v strede týždňa a v časoch, keď je človek v práci. My sme ale nikdy nenašli nejaký vzorec správania, kedy to funguje lepšie a kedy horšie. Soboty sú z môjho pohľadu slabšie. Takže nie ani tak, kedy áno, ale skôr, kedy neposielať. Samozrejme, že posielať v noci nedáva žiadnu logiku. Čiže neposielať v soboty a neskoro večer. Iné dni sú úplne v pohode.

Cez pracovnú dobu alebo po pracovnej dobe?

Nevidím rozdiel.

Dáva zmysel pozerať sa na to na úrovni konkrétneho človeka? Kedy si e-maily otvára a na základe toho mu poslať ďalší e-mail?

Pokročilejšie mailingové nástroje už sledujú, kedy tie maily otváraš, a pošlú ti to vtedy. Keď ti toto platforma ponúka, prečo to nerobiť? Ale pokiaľ si značka, ktorá posiela e-maily dvakrát mesačne a príjemca to otvoril trikrát za polroka v random čase, nie je to také smerodajné. Opäť sa vraciame k hygiene databázy. Pokiaľ máš dobre spravovanú databázu, nemáš tam roboty a ľudí, ktorí e-maily neotvárajú, tak či e-mail pošleš v pondelok ráno alebo vo štvrtok večer, bude mať približne rovnaké výsledky. Rozdiely sú, ale vyžadovali by si podrobnú analýzu.

Celý čas sa rozprávame o e-mailoch. Robíte aj nejaké iné formy automatizovanej komunikácie?

E-mail je iba jeden z kanálov a celá infraštruktúra je rovnaká aj pri ďalších kanáloch. Je teda bežné, že platformy, ktoré používame, používajú tiež sms marketing, aj WhatsApp marketing, prípadne Viber, push notifikácie, browser push notifikácie, push notifikácie priamo v mobilnej aplikácii. Podobným spôsobom vieš triggernúť aj kampaň na e-shope. Že keď človek vykoná konverziu, tak mu ukáž toto, alebo mu zmeň celý obsah domovskej stránky. Čiže všetko sú to len nejaké iné formy, ale stále je to kvázi o tom istom.

Kam sa podľa teba e-mail marketing uberá? Akým najväčším zmenám bude táto oblasť čeliť?

AI tento segment zmení úplne na nepoznanie. Bude vznikať viac obsahu, pretože ho bude jednoduchšie tvoriť. Zároveň na tvorbe kampaní nebudú musieť pracovať tímy, ale bude to robiť iba jeden človek. Taktiež je možné, že to z veľkej časti zmení aj firmy, ako sme my. Už nebudeme musieť e-maily vytvárať, ale budeme sa venovať integrácii nástrojov a stratégii. A ukazovať klientom, ako s tými nástrojmi pracovať. Myslím si, že aj kontext výsledkov bude podávať samotný nástroj — v budúcnosti ti ľudskou rečou povie, prečo daná kampaň nemala dobré výsledky.

O projekte Eshopový kráľ

Eshopový kráľ je komunita a vzdelávací program pre ambicióznych majiteľov a manažérov e-shopov. Cieľom je pomôcť e-shopom pri dlhodobom zvyšovaní ziskovosti a konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu formou strategických konzultácií, networkingových eventov, podcastov a online komunity na eshopovykral.sk.